Raz v jedno krásne slnečné ráno, v sobotu, keď nebolo treba ísť do školy, som sa rozhodla, že pôjdem na prechádzku. Išla som cez les, až som prišla na lúku plnú kvetov. Natrhala som si kyticu z rôznych druhov a išla som sa pozrieť k potoku. Keď som prišla, uvidela som v kríku niečo hnedé. Hýbalo sa to. Hrozne som sa vyľakala a začala som utekať. Neznáma vec sa pohla za mnou, ale veľmi pomali. Premohla ma zvedavosť, a tak som sa otočila. Bol to malý psík, ktorý mal poranenú labku. Zastala som a išla som mu naproti. Zobrala som ho na ruky a vybrala som sa s ním domov. Doma som mu vyčistila ranu a okúpala som ho. Prišiel večer a ja som psíka nechala v búde. Dala som mu kosti, ktoré mu veľmi chutili. Keď som sa ráno zobudila a išla som sa pozrieť, ako sa má, ostala som prekvapená. Búda bola prázdna. Bola som z toho veľmi nešťastná. Až neskôr som zistila, že psík sa vrátil k svojmu pánovi. Bola som rada, že našiel svoju rodinu.

Simona Hirková, 6.c